Ján od Kríža – to nie je nič pre nábožných ľudí! Tento výrok pochádza od Jána Petersa, teológa, ktorý dobre pozná život a diela Jána od Kríža. Keď hovorí o nábožných ľuďoch, má zrejme pred očami také osoby, aké si pod tým pojmom predstavujeme: je to niekto, kto denne odrieka ráno a večer modlitby, zúčastňuje sa pravidelne na sv. omši, často sa spovedá a postí v piatok… Aj Ján od Kríža sa modlil, a to veľmi dlho, spovedal sa a bol spovedníkom, slúžil omše a postil sa. A preto vlastne vie, že úkony pobožnosti  môžu byť zbavené života a prázdne. Nie všetko, čo vyzerá zbožne, je také aj v skutočnosti!

S neobvyklou  pozornosťou si Ján od Kríža dôkladne všímal všetky náboženské praktiky, ukazujúc tým, ktorí sa zverili jeho vedeniu, že sa nachádzajú v nebezpečenstve hľadania seba samých pod plášťom zbožnosti. Keď sa ponoríme do jeho diela, ešte aj dnes sa môžeme učiť rozlišovať to, čo je autentické, od nepravdivého, to, čo je pravdivé, od polopravdivého, to, čo je sväté, od zdanlivo svätého. V tomto zmysle Ján od Kríža zostáva naozaj nevýhodným  pre niektorých zbožných, naproti tomu oslobodzujúcim pre niekoho, kto je obdarený rozumom a z prirodzenosti túži úprimne žiť svoju vieru. Čím je teda pre Jána od Kríža opravdivá zbožnosť? O čo ide podľa jeho náuky a príkladu v živote človeka s Bohom?  

Náš učiteľ duchovného života pozerá na nábožné skutky z pohľadu cieľa, ku ktorému ako ľudia smerujeme: plnosť Božieho kráľovstva, naplnenie nášho vzťahu s trojjediným Bohom i navzájom medzi sebou. Pravdivá zbožnosť spočíva v tom, aby  sme vedome kráčali cestou uvádzania a vžívania sa do kráľovstva vzťahu medzi „Ja“ a „Ty“. Ján od Kríža hovorí: V podvečer života sa nás budú pýtať na lásku! Vtedy sa bude počítať skutočnosť, či sme sa stali schopnými prežívať nebo, či sme sa naučili so všetkou úprimnosťou byť pred Bohom tým, čím skutočne sme, a či som naozaj schopný uveriť Jeho láske.

Vtedy bude dôležité, či som spolu s Bohom schopný otvorene a slobodne sa obrátiť ku všetkým, ktorí budú spolu so mnou žiť v Božom kráľovstve. Zbožné, duchovné, nábožné – nezáleží na tom, ako to pomenujeme – je všetko to, čo slúži dozrievaniu a vzrastu v úprimnosti, autentickosti a láske.  Podľa tohoto meradla má sa merať celý duchovný život.

Aj duchovné cvičenia – tie oddávna známe ako aj tie, ktoré musíme znovu hľadať v dôsledku meniacich sa podmienok života – slúžia jedine tomuto cieľu. Aby som sa mohol úplne odovzdať inej skutočnosti, musím zanechať všetko, čo je moje. Ján od Kríža o tom často hovorí.  Ide tu o rezignáciu na veľmi obmedzené predstavy, zvyky, posudzovania a presvedčenia. Askéza je podľa neho schopnosťou zmeniť sa a nechať sa premeniť, aby sme sa mohli čoraz vedomejšie a úprimnejšie otvárať Bohu a človeku. Nemusíme však horúčkovito hľadať askézu a mnoho obetí, pretože sám život ich vyžaduje od nás dostačujúco!

Keď Ján od Kríža počul, že magister novicov v kláštore novozaloženého karmelitánskeho rádu vyžadoval od novicov príliš tvrdé skutky pokánia, okamžite sa vybral za ním a spolubrata pokarhal.  Oveľa dôležitejšou vecou pre neho bolo, aby sa mladí spolubratia naučili žiť vo vzájomnom bratstve, ako aj jednoduchému, dôvernému a láskyplnému vzťahu  s Kristom ako s Priateľom. Pretože Bohu stačí, že ho milujeme. Zbožnosť, ktorú sa môžeme naučiť u Jána od Kríža, je cestou byť človekom – teraz i vo večnosti. 

Obrázok od Free-Photos z Pixabay