Pre potvrdenie aktuálnosti sv. Terézie z Lisieux by sme mohli uviesť rady tých, ktorých život rozhodným spôsobom ovplyvnilo poznanie posolstva tejto svätice. Patria medzi nich viacerí filozofi minulého storočia, spisovatelia, politici, umelci, významné osobnosti Cirkvi, ale predovšetkým zástupy „malých duší“, ktoré ostávajú nepoznané. Ide tu o ľudí veriacich, ktorí vďaka sv. Terézii našli cestu k prehĺbeniu ich duchovného života a vzťahu s Bohom, ale rovnako aj o neveriacich, ktorí vďaka nej našli uprostred svojho hľadania prítomnosť živého a milujúceho Boha.

Môžeme sa pýtať, prečo jednoduchá karmelitánka, ktorá nemala žiadne teologické vzdelanie neustále priťahuje a oslovuje toľké zástupy ľudí a následne sa stáva najmladšou Učiteľkou Cirkvi? Určitú odpoveď nachádzame v apoštolskej exhortácii Evangelii nuntiandi, pápeža Pavla VI: „Dnešný človek počúva radšej svedkov než učiteľov, a tých počúva len vtedy, ak sú zároveň svedkami.“ O Terézii môžeme povedať, že naplno zodpovedá týmto slovám. Vo svojich dielach nám nepodáva žiadne teologické traktáty, ale jednoducho rozpráva o svojom živote, v ktorom neprestáva hľadať Boha. Predstavuje nám cestu, ktorou sa ona sama priblížila k Bohu a po ktorej sa môžeme rozhodnúť kráčať aj my. Ukazuje nám cestu svätosti uprostred plnenia si každodenných povinností. Iste je to jeden z dôvodov, prečo sa jej Dejiny duše tak rýchle šírili hneď po ich prvom vydaní – lebo ich štýl bol prístupný širokým masám. To hlavné na celej jej náuke, ako hovorí Hans Urs von Balthasar je, že Terézia žila skôr než začala písať. Celú potrebu pravdy v napĺňaní Božieho slova sa snažila najskôr naplniť vo svojom živote. Ak Terézia vo svojich dielach väčšinou hovorí o sebe, tak je to preto, lebo celý svoj život vidí ako svedectvo o tom, čo Boh robí v duši, ktorá je mu otvorená. Hovoriac o sebe, teda v skutočnosti hovorí o Bohu.

Tým, že Terézia rozpráva o svojej skúsenosti s Bohom, odpovedá na túžbu človeka dnešnej doby, ktorý kladie veľký dôraz na skúsenosť. Svedectvo a skúsenosť tvoria centrálnu realitu kresťanského života. Môžeme tu vidieť určitú reakciu proti prehnanému intelektualizmu aj v oblasti viery a náboženstva. Táto tendencia sa iste nevyhýba nebezpečenstvu subjektivizmu a duchovného infantilizmu, ale nemôžeme ju zanedbávať. Náboženská skúsenosť sa zároveň stáva prameňom teologického bádania, poznávania a prehlbovania Božieho zjavenia. Terézia je v tomto duchu expertom a učiteľkou pravej skúsenosti s Bohom, ktorá pozýva k nasledovaniu Krista. Odovzdáva nám svoju skúsenosť s Božím slovom, učí nás osvojovať si neustály kontakt s týmto prameňom Božieho poznania ako aj potrebu konkrétnych odpovedí orientovaných láskou.

Z tohto krátkeho pohľadu na aktuálnosť posolstva sv. Terézie pre človeka dnešnej doby si môžeme uvedomiť, že by sme mohli prechádzať celé jej dielo a uvedomovať si, ako nám jej slová vstupujú do duše a k nám sa prihovárajú. Chcel by som však upriamiť svoju pozornosť iba na dve skutočnosti z jej posolstva, ktoré nachádzajú odozvu v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu. Pôjde o pohľad na to, aké je miesto Božieho slova v živote a diele sv. Terézie a jej túžby po kňazstve.

Miesto Sv. písma v živote a diele sv. Terézie

Pri pohľade na spisy sv. Terézie môžeme obdivovať množstvo priamych alebo nepriamych biblických citácií, ktoré sa v nich objavujú a familiárnosť s akou ich Terézia používa. Ide o približne 1000 biblických citácií, z čoho je asi 420 zo Starého zákona. V tomto smere Terézia predčí nielen svoju duchovnú matku, sv. Teréziu z Avily, ale aj sv. Jána z Kríža s jeho teologickým vzdelaním. Z toho dôvodu je jej náuka často prezentovaná ako „evanjeliová“, aktuálna a prístupná pre každého človeka. Z mnohých svedectiev môžeme uviesť pápeža Jána Pavla II. v apoštolskom liste „Divini Amoris Scientia“, vydanom pri príležitosti vyhlásenia sv. Terézie z Lisieux za učiteľku Cirkvi: „Prijatie príkladu Teréziinho života a jej evanjeliovej náuky bolo v našom storočí rýchle, všeobecné a trvalé… Teréziine posolstvo, často zhrnuté do toho, čo nazývame „malou cestou“, nie je ničím iným ako evanjeliovou cestou svätosti otvorenej všetkým…“

Božie slovo obsiahnuté v Starom a Novom zákone sa stáva pre Teréziu hlavným prameňom jej náuky a duchovnej skúsenosti. Aby sme vedeli oceniť výnimočnosť tejto skutočnosti, musíme si uvedomiť historický kontext, v ktorom Terézia žije a píše. Terézia žije v dobe, v ktorej jednoduchý veriaci nemá ľahký prístup k Svätému písmu. Často sa k nemu dostávala iba nepriamo – cez biblické texty liturgického roka a cez čítanie Nasledovania Krista s mnohými biblickými citáciami, ako o tom sama hovorí v Rukopise A: „Dávno som sa živila „čistou múkou“, ktorú obsahuje Nasledovanie Krista. Bola to jediná kniha, ktorá mi vyhovovala, lebo som ešte neobjavila poklady skryté v Evanjeliu.“

Až vstupom na Karmel odhaľuje Terézia tieto poklady. Od toho času je to predovšetkým Evanjelium, ktoré ju sýti počas jej modlitieb: „pri rozjímaniach sa nadovšetko utiekam k Evanjeliu, v ktorom nachádzam všetko potrebné pre svoju úbohú dušičku. Objavujem v ňom stále nové svetlá, skrytý a tajomný zmysel…“ Jej vzťah k Evanjeliu je tak silný, že ho neustále nosí pri sebe. Tiež využíva bohaté citácie Sv. písma, ktoré so sebou donesie na Karmel jej sestra Celina. Kompletná Biblia však mohla byť aj na Karmeli konzultovaná iba s povolením Matky.

V dobe, ktorá bola málo priaznivá a otvorená štúdiu a čítaniu Božieho slova, Terézia teda realizovala to, čo neskôr prízvukuje Druhý vatikánsky koncil: nadobudnúť nesmierne vzácne poznanie o Ježišovi Kristovi prostredníctvom častého čítania Svätého písma (porov. DV 25).

Božie slovo je On sám, Ježiš!

Terézia, je osobou, ktorá vo svojom živote neustále hľadá svojho Milovaného. Tým, čo ju vedie na ceste hľadania je láska: „Môj Bože, ty vieš, že som nikdy netúžila po inom, iba ťa milovať…“ Láska túži spoznávať toho, koho miluje. Aby uspokojila svoju túžbu po jeho poznaní, neprestáva hľadať a využíva všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii. Počas svojich modlitieb hľadá a prostredníctvom evanjeliových textov chce spoznávať aký je Pán Boh, aký je jeho charakter. Takto sa láska stáva hybnou silou jej poznania.
Na tejto ceste hľadania Terézia nezanedbáva knihy, ktoré má k dispozícii, ale postupne ju Pán privádza k jedinému zdroju všetkých informácii o Ňom, a tým je Sv. písmo: „Koľko svetla som načerpala z diel nášho otca svätého Jána z Kríža!… ale neskôr všetky knihy zanechali vo mne suchotu a ešte aj teraz som v takomto stave… V tejto bezmocnosti mi prichádzajú na pomoc Sväté písmo a Nasledovanie Krista. V nich nachádzam silný a celkom čistý pokrm. Ale pri rozjímaniach sa nadovšetko utiekam k Evanjeliu, v ktorom nachádzam všetko potrebné pre svoju úbohú dušu. Objavujem v ňom stále nové svetlá, skrytý a tajomný zmysel…“ A v závere svojho života Terézia píše: „Ja už v knihách nenachádzam nič, jedine v Evanjeliu. Táto kniha mi stačí. S potešením počúvam slová Ježiša, ktorý mi hovorí všetko, čo mám robiť…“

Dôvodom tejto skúsenosti je to, že Terézia neobjavuje vo Sv. písme len informácie o Bohu a Ježišovi Kristovi, ale objavuje jeho samého. A pretože láska sa nemôže uspokojiť s ničím menším ako je Milovaný, Terézia sa nemôže uspokojiť so žiadnymi inými knihami okrem Sv. písma: „Zdá sa mi, že Ježišovo slovo, je On sám… On, Ježiš, Slovo, Slovo Božie!“ Tento objav je pre Teréziu potvrdený osobnou skúsenosťou, ktorú odhaľuje v modlitbe: „Pretože Ježiš vystúpil do neba, môžem ho sledovať iba po stopách, ktoré zanechal… Stačí, aby som sa pozrela do svätého Evanjelia, a hneď vdychujem vôňu Ježišovho života a viem, ktorým smerom mám bežať…“

Terézia teda spoznáva, že v Božom slove sa k nej prihovára Ježiš, ktorého objavuje na každej stránke Sv. písma. On sa stáva skutočným Učiteľom, ktorý jej ukazuje cestu a dáva jej vždy to, čo potrebuje pre svoju dušu.

Božie slovo prináša Terézii pravdu o Bohu, ale aj o nej samej

Terézia skúma Sv. písmo, lebo v ňom nachádza svojho Milovaného, ale zároveň nachádza v Božom slove aj svetlo pre svoj vlastný život. Božie slovo jej pomáha pochopiť to, čo sa odohráva v jej živote. Terézia teda číta svoj život vo svetle Božieho slova. Takto vo svojom Rukopise A opisuje základné udalosti svojho života.

— pokračovanie na budúce —

ThDr. Ján Jenčo, PhD