Hitoria škapuliara

Už od dávnych čias laickí veriaci, ktorých priťahoval tento ideál života , prosili o možnosť podieľať sa na ňom. Ich špecifická situácia v rodinách a postavenie vo svete neboli prekážkou ich účasti na karmelitánskom bratstve.
Vonkajším znakom prijatia do tohto bratstva bol rádový habit alebo jeho časť. Spočiatku to bol plášť, ale čoskoro ho definitívne predstavoval karmelitánsky škapuliar.
Škapuliar, nazývaný aj malý habit, je u Božieho ľudu jedným z najobľúbenejších prejavov zbožnosti. Jeho veľké rozšírenie, ako sa zdá, sa viaže podľa tradície k zjaveniu Panny Márie,
o ktorom sa v dokumentoch hovorí už od konca 14. storočia.
V ťažkom období sa rád modlil o plné uznanie a svoju stabilitu v Cirkvi. Panna Mária, Patrónka Karmelu, odpovedala v zjavení anglickému karmelitánovi – generálnemu predstavenému rádu, sv. Šimonovi Stockovi. V ruke držala škapuliar a ubezpečovala ho: „Toto je privilégium pre teba a pre tvojich; každý, kto zomrie s týmto škapuliarom, bude zachránený“.
Neskôr sa začalo zbožne veriť, že Panna Mária už v prvú sobotu po smrti (nie prvú sobotu mesiaca, ale najbližšiu po smrti veriaceho) vyslobodí z očistca karmelitánov a taktiež spolubratov, ktorí zachovávali čistotu podľa svojho stavu, modlili sa a nosili karmelitánsky habit. Je to takzvané „sobotné privilégium“.
Veriaci ihneď pochopili, že obliecť si rúcho znamená vstúpiť do bratstva rádu a do bratstva s Máriou. Keď odpovedajú na lásku Panny Márie, žijú v istote, že ich bude chrániť v nebezpečenstvách života i v hodine smrti, a v dôvere, že aj po smrti bude za nich prosiť tá, ktorá sa s materinskou láskou stará o bratov svojho Syna…, až kým neprídu do nebeskej vlasti.
Neskôr, vďaka hlbšiemu poznaniu našej tradície, ktoré je ovocím výskumu a procesu obnovy v celej Cirkvi, sa zmenilo aj postavenie ľudovej zbožnosti, a teda aj úcta ku škapuliaru.

(c) 2012 - 2018 DH & Bosí Karmelitáni 
admin@bosikarmelitani.sk
ochrana osobných údajov