Autor: adminbb

Škapuliarske záväzky

Aby sme mohli dúfať v splnenie dvoch veľkých prísľubov spojených so škapuliarom, musíme byť ochotní prijať isté záväzky:

– konať pokánie – snažiť sa o svoju spásu, zachovávať Božie a cirkevné prikázania, vyhýbať sa smrteľnému hriechu a žiť v posväcujúcej milosti. Tiež ide o vedomé a dobrovoľné sebazaprenia, umŕtvenia a pokánie, aby sme premohli zlo, zadosťučinili Bohu a posvätili blížnych.

– zachovať čistotu podľa stavu, nasledovať čnosti Matky Božej a snažiť sa o svätosť života, aby sme mohli byť po jej príhovore vyslobodení v najbližšiu sobotu po smrti z očistca. V priebehu dňa je vhodné venovať nejaký čas rozjímaniu o Máriinom živote (napr. na ruženci) a o tom, ako slúžila Bohu, aby sme ju vedeli nasledovať.

– modliť sa každý deň najmä mariánsku modlitbu. Každý deň obnovujeme naše zasvätenie sa Márii prostredníctvom škapuliarskej modlitby, ktorú nám určil kňaz v deň prijatia škapuliara (obyčajne ide o modlitbu Pod tvoju ochranu, Vitaj, Kráľovná, Rozpomeň sa alebo Zdravas´Mária).

– odporúča sa spoznávať ducha a poslanie karmelitánskeho rádu; raz za rok si môžeme vykonať v dňoch od 7. do 15. júla novénu ku cti Panny Márie Škapuliarskej (súkromne alebo v spoločenstve) a 16. júla, v deň slávnosti, pristúpiť k sviatostiam, aby sme získali odpustky a obetovali ich za seba alebo za zosnulých.

Škapuliarske prisľúbenia

Celá mariánska tradícia Karmelu spája so škapuliarom dva veľké prísľuby a dve milosti, ktoré z nich vyplývajú:

  • ochrana pred večným ohňom
  • milosť “sobota”
  • špecialna ochra
  • stáva sa duchovným členom karmelitánského rádu

– „Kto v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni“ (slová Matky Božej sv. Šimonovi Stockovi). Mária tak sľubuje všetkým, ktorí sú oblečení do škapuliara, pomoc na ceste spásy.

 – Oslobodenie z očistca v najbližšiu sobotu po našej smrti. Ide o tzv. sobotné privilégium. Matka Božia tým, ktorí nosili škapuliar, snažili sa zachovať čistotu podľa životného stavu a boli verní modlitbe, zaistila rýchle vyslobodenie z očistca (bula pápeža Jána XXII. z r. 1322): „Ja, Matka, k nim v prvú sobotu po ich smrti milostivo prídem a tých, ktorých nájdem v očistci, oslobodím a zavediem na svätú horu večného života“. Mária tak sľubuje všetkým oblečeným do škapuliara pomoc na ceste posvätenia.

– Pomoc a ochrana v nebezpečenstvách duše aj tela. Mária sľubuje, že nás bude podporovať na ceste nasledovania Krista a najmä v hodine našej smrti, ako aj pomáhať v poslednom boji o večnú spásu.

– Podiel na duchovných dobrách celého karmelitánskeho rádu v živote aj po smrti (na sv. omšiach, kajúcnych skutkoch, modlitbe, odpustkoch a obetách), keďže Matka a Kráľovná Karmelu so sebou zjednocuje do jednej rodiny tých, ktorí prijímajú škapuliar.

Hitoria škapuliara

Už od dávnych čias laickí veriaci, ktorých priťahoval tento ideál života , prosili o možnosť podieľať sa na ňom. Ich špecifická situácia v rodinách a postavenie vo svete neboli prekážkou ich účasti na karmelitánskom bratstve.
Vonkajším znakom prijatia do tohto bratstva bol rádový habit alebo jeho časť. Spočiatku to bol plášť, ale čoskoro ho definitívne predstavoval karmelitánsky škapuliar.
Škapuliar, nazývaný aj malý habit, je u Božieho ľudu jedným z najobľúbenejších prejavov zbožnosti. Jeho veľké rozšírenie, ako sa zdá, sa viaže podľa tradície k zjaveniu Panny Márie,
o ktorom sa v dokumentoch hovorí už od konca 14. storočia.
V ťažkom období sa rád modlil o plné uznanie a svoju stabilitu v Cirkvi. Panna Mária, Patrónka Karmelu, odpovedala v zjavení anglickému karmelitánovi – generálnemu predstavenému rádu, sv. Šimonovi Stockovi. V ruke držala škapuliar a ubezpečovala ho: „Toto je privilégium pre teba a pre tvojich; každý, kto zomrie s týmto škapuliarom, bude zachránený“.
Neskôr sa začalo zbožne veriť, že Panna Mária už v prvú sobotu po smrti (nie prvú sobotu mesiaca, ale najbližšiu po smrti veriaceho) vyslobodí z očistca karmelitánov a taktiež spolubratov, ktorí zachovávali čistotu podľa svojho stavu, modlili sa a nosili karmelitánsky habit. Je to takzvané „sobotné privilégium“.
Veriaci ihneď pochopili, že obliecť si rúcho znamená vstúpiť do bratstva rádu a do bratstva s Máriou. Keď odpovedajú na lásku Panny Márie, žijú v istote, že ich bude chrániť v nebezpečenstvách života i v hodine smrti, a v dôvere, že aj po smrti bude za nich prosiť tá, ktorá sa s materinskou láskou stará o bratov svojho Syna…, až kým neprídu do nebeskej vlasti.
Neskôr, vďaka hlbšiemu poznaniu našej tradície, ktoré je ovocím výskumu a procesu obnovy v celej Cirkvi, sa zmenilo aj postavenie ľudovej zbožnosti, a teda aj úcta ku škapuliaru.

  • 1
  • 5
  • 6

(c) 2012 - 2018 DH & Bosí Karmelitáni 
admin@bosikarmelitani.sk
ochrana osobných údajov