Bože môj, úpenlivo ťa prosím, splať dlh, ktorý mám voči dušiam v očistci, ale urob to božsky a nekonečne lepšie, ako keby som sa ja modlila za zosnulých.

sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša

Čo sa týka očistca, Cirkev nám podáva iba dve dogmatické pravdy: že taký stav existuje a že trpiacim dušiam možno pomôcť príhovorom veriacich, ale najmä obetou sv. omše. Očistec je predovšetkým stav, v ktorom zosnulý prežíva Božie milosrdenstvo. Je to stav, ktorý ukazuje, že Boh je verný láske voči človeku. Všetky pokusy zistiť, kde sa očistec nachádza a ako vyzerá, nevedú k objaveniu jeho podstaty. Často sa totiž zabúda, že po smrti, keď duša stratí spojenie s hmotou a časom, sa jej existencia vymyká všetkým opisom a prirovnaniam, aké by sme mohli použiť. Neexistuje tam ani čas ani miesto, ani „včera“, ani „zajtra“. Očistec sa nedá merať v nejakých pozemských mierach: v dňoch, rokoch či storočiach. „Má svoj vlastný čas,“ píše teológ Yves Congar, „a sama skutočnosť, že v podstate je očakávaním, stačí, aby sa zdalo, že tento čas je nesmierne, až neznesiteľne dlhý.“ Preto je povinnosťou lásky pamätať na tých, ktorí sa v ňom očisťujú.

(c) 2012 - 2018 DH & Bosí Karmelitáni 
admin@bosikarmelitani.sk
ochrana osobných údajov