Po sviežom ráne prichádza poludňajšia žiara, po nej mierne svetlo súmraku a potom – ticho. To isté sa deje s tvojou dušou obrodenou milosťou. Nedokázal si sa nasýtiť pohľadom na krásu zorničky, ktorá vyšla v tvojom srdci; dnes musíš znášať poludňajšiu horúčavu, ale ku koncu života jemné svetlo súmraku zmierni dennú žiaru – a potom príde tma, ktorá predchádza východ večného svetla. Treba len vytrvať.

sv. Rafael od sv. Jozefa

V duchovnom živote sa nevyhnutne musia objaviť temnoty. Sú to skúšky, ktorými Ježiš vedie ľudské srdce, a keď skúšky splnia svoju úlohu, zmiznú. Existuje však aj večná temnota pekla. A tá nezmizne. Peklo je ustavičná temnota a neustály pohľad na cudzie i na vlastné zlo. Padlý anjel stratil svoju slávu i svetlo, ktoré tvorilo jeho podstatu na počiatku stvorenia. Stal sa duchom temnoty. Keď hovoríme „duch temnoty“, nemáme na mysli, že satan prebýva na temných miestach bez svetla, ale že on sám v sebe je nepreniknuteľná temnota. Duchovná temnota, ktorú má v sebe satan a v ktorej sa pohybuje spolu so zavrhnutými ľuďmi, predstavuje prostredie ich tragickej existencie. V tejto temnote sa všetci dokonale vidia. Vidia tiež zlo, ktorého sa dopustili. Ono samo a jeho dôsledky sú stále pred očami zavrhnutých. A ak si vykúpení prinášajú do večného Otcovho kráľovstva svoju neopakovateľnú krásu, ktorou obohacujú nebo a jeho ostatných obyvateľov, potom zodpovedajúca situácia nastáva aj v kráľovstve padlého anjela. Tam však zavrhnutí vnášajú tragédiu odmietnutia Boha, nepredstaviteľnú ošklivosť a vlastnú temnotu.

(c) 2012 - 2018 DH & Bosí Karmelitáni 
admin@bosikarmelitani.sk
ochrana osobných údajov