Sv. Andrej Corsini

XIV + 1374
spomienka 09.01.


"Vnútorná modlitba totiž nie je, podľa môjho názoru, nič iné, ako dôverný vzťah priateľstva, častý rozhovor medzi štyrmi očami s tým, od ktorého vieme, že nás miluje."

Andrej Corsini žil skoro v tom istom období ako Peter Tomáš. Narodil sa začiatkom XIV. storočia vo Florencii. Zomrel iba o deväť rokov neskôr ako on, v roku 1374. Dátum narodenia a celú mladosť, bohužiaľ, nezachytáva žiadny hodnoverný dokument. Vieme iba toľko, že pochádzal z významnej florentskej rodiny ako jedno z desiatich detí Mikuláša Corsiniho a Gemmy Stracciabende. Prvýkrát sa spomína v zozname rehoľníkov florentského Karmelu (3. augusta 1338). V roku 1348 odchádza na generálnu kapitulu do Metzu vo Francúzsku, a vracia sa odtiaľ ako nový provinciál toskánskej provincie. Aj ako provinciál prejavoval mimoriadnu starostlivosť o chorých počas morovej epidémie, ktorá zapríčinila smrť desiatich rehoľníkov. Ale už po dvoch rokoch, 13. októbra 1349, ho pápež Klement VI. vymenoval za biskupa Fiesole. Dovtedy biskupi Fiesole sídlili vo Florencii (Fiesole je od Florencie vzdialené 8 km), pri kostole Santa Maria in Campo. On túto dlhoročnú tradíciu prerušil a presťahoval sa do Fiesole, aby bol bližšie ľuďom a tiež, aby zrekonštruoval svoju katedrálu a biskupské sídlo. Svoje nároky obmedzil na minimum, počet služobníkov obmedzil na šesť a spolu s dvomi karmelitánmi, ktorí s ním bývali, viedol rehoľný život, pričom vždy nosil rehoľný habit. Sám starostlivo prehliadal účty za výdavky domu a domácnosti. Osobne dozeral na práce pri stavbe kostolov a nemocníc, sám ich aj kontroloval. Počas vizitácií dbal najmä o náboženský život veriacich. Osobitne zisťoval, ako žijú jeho kňazi. V tom čase mnoho duchovných „vynikalo“ nevedomosťou, zlými zvykmi, hrami a svetským oblečením. V tomto smere nikomu nič neodpustil. Veľmi rázne postupoval voči kňazom, ktorí nedodržiavali celibát, najmä pokiaľ po napomenutí nezmenili svoje správanie. Napodiv, nebol preto menej obľúbený. Sám bol príkladom pre iných a od iných nevyžadoval viac ako od seba samého. Súčasne vynakladal úsilie, aby vytvoril zodpovedajúce podmienky pre pestovanie vnútorného života. Napr. v roku 1372 založil Kňazské bratstvo, ktorého členovia pomáhali intelektuálne a morálne formovať kandidátov kňazstva. Okrem starostlivosti o duchovenstvo a veriacich nezanedbával ani chudobných. Veľkoryso pomáhal každému, takže dostal meno „Otec, pomáhajúci chudobným“. Keďže bol aj nestranný a neúplatný, mnohí duchovní aj kupci z okolitých miest ho vyhľadávali, aby ich spravodlivo rozsúdil v sporných prípadoch. Zomrel vo Fiesole 6. januára 1374 a je pochovaný v karmelitánskom kostole vo Florencii. Kanonizoval ho pápež Eugen IV. v roku 1629.

články

múzeum

diela

(c) 2012 - 2018 DH & Bosí Karmelitáni 
admin@bosikarmelitani.sk
ochrana osobných údajov