Ctitelia škapuliara

Najcharakteristickejším prejavom karmelitánskej mariánskej pobožnosti a zbožnosti je úcta k Panne Márii Škapuliarskej. Odkiaľ sa vzala v našom ráde úcta ku škapuliaru? Veď aj dominikáni majú škapuliar, aj iné rády alebo kongregácie. Skúsme sa tu pozastaviť, skôr ako si povieme niečo o škapuliari – svätenine. Karmelitáni boli pustovníci. Boli to bývalí križiaci, ktorí sa vybrali do Svätej zeme za účelom oslobodiť sväté miesta od mohamedánov, ale aj zbohatnúť. Niektorí križiaci sa usadili na hore Karmel a začali tu pôsobiť ako pustovníci. Vybrali si za patrónku Máriu a nazvali sa „bratia Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel“. Počas neutíchajúcich problémov a bojov so Saracénmi mnohí pustovníci opustili Karmel a vrátili sa späť do Európy. Usadili sa na Cypre a potom v Európe. Európa v XIII. storočí neprijala karmelitánov príliš pohostinne, pretože to boli pustovníci a príliš sa venovali modlitbe. Pápež Inocent IV. zmodifikoval Regulu a karmelitáni sa stali žobravým rádom – mendikantmi, tak ako františkáni alebo augustiniáni. Mnohí cirkevní predstavitelia chceli rád zrušiť, alebo spojiť s iným rádom. Vo vtedajšej dobe bola taká tendencia, že nové rády, okrem františkánov a dominikánov, sa mali riadiť buď regulou sv. Augustína alebo sv. Benedikta. Kľúčovým momentom v ráde a v jeho existencii bolo videnie sv. Šimona Stocka, ktorý bol v tom období generálnym predstaveným.Modlil sa v noci s 15. na 16. júla 1251 k Márii slovami antifóny Flos Carmeli  - Kvet Karmelu a prosil ju o pomoc. Ako hovorí tradícia, ukázala sa mu Mária a dala mu škapuliar, hovoriac: „Prijmi, najmilší synu, škapuliar tvojho Rádu ako znak môjho bratstva. Toto je privilégium pre teba a pre tvojich bratov: každý, kto zomrie s týmto škapuliarom, bude zachránený.“ Asi o 70 rokov neskôr pápež Ján XXII zverejnil tzv. „Sobotňajšiu bullu“, v ktorej sa odvoláva na zjavenie Márie a ako sa neskôr začalo zbožne veriť, Panna Mária už v prvú sobotu po smrti vyslobodí z očistca karmelitánov a taktiež spolubratov, ktorí zachovávali čistotu podľa svojho stavu, modlili sa a nosili karmelitánsky habit. Veriaci ihneď pochopili, že obliecť si rúcho znamená vstúpiť do bratstva rádu a do bratstva s Máriou.“