Karmelitánska rodina

Sme spoločenstva, ktoré spájame vnútornú (rozjímavú) modlitbu s apoštolátom podľa potrieb Cirkvi. Prvenstvo však má vnútorná modlitba. Začiatky karmelitánskeho rádu siahajú do Svätej zeme, až k prorokovi Eliášovi, ktorý v samote hory Karmel hľadal Boha. Stal sa tak vzorom pustovníckeho života. Jeho slová : „Žije Pán, v ktorého službe stojím“ (1 Kr 17, 1 ) sú vzorom života v Božej prítomnosti, ktorý sa stal základným prvkom karmelitánskej špirituality.
„Nech vo dne i v noci rozjímajú o Božom zákone a bdejú v modlitbách.“
V 16. storočí dvaja veľkí španielski mystici – sv. Terézia od Ježiša (z Avily) a sv. Ján od Kríža - reformovali Karmel. Bol to návrat k prvotnej charizme: k ideálu pustovníckeho života, k mlčaniu, k úplnému zdržiavaniu sa mäsa, k skrytému životu v klauzúre, k pravidelnej vnútornej modlitbe a k modlitbe v chóre, ako aj k prvkom komunitného života. Obidvaja, sv. Terézia a sv. Ján, nám odovzdali vo svojich spisoch dôležitú náuku o hlbšom spoločenstve s Bohom a ceste vnútornej modlitby. Svätá Terézia zvolila pre sestry čisto kontemplatívnu formu života, ktorej srdcom je dôverné priateľstvo s Kristom, osobný vzťah s Bohom. 
V našej karmelitánskej rodine sme máme niekoľko rádov a kongregáciu agregovanú do karmelitánskej rodiny: