Duchovná obnova v Šúrovciach (19.-21. 5. 2017)

Čím ďalej na juh od Banskej Bystrice, tým viac zostupujeme na rovinu. Aj obec Šúrovce (cca 10 km od Serede) je rozostavaná okolo Váhu na rovine. Má asi 2.300 obyvateľov a kostolík navštevuje približne 300 -500 „duší“. Motorom modlitieb a duchovného života zostáva stále generácia dôchodcov a osôb okolo päťdesiatky. Mladí a deti chodia, podľa živosti a hluku počas stretiek, na faru radi, organizujú mnohé akcie, ale počtom zatiaľ nestačia dopĺňať najstaršiu generáciu. Budúcnosť teda necháme na Ducha Svätého, on má lepší prehľad.
Zohratá zostava – pátri Dušan a Miloš (s predavačom karmelitánskej literatúry a škapuliarskych medailónov bratom Stanom), viedli piatkové májové pobožnosti, pokúsili sa v príhovoroch a homíliách priblížiť a oživiť obraz Matky Božej a Matky každého človeka. Treba zdôrazniť zhodu dátumov: pred 10. rokmi bola farnosť zasvätená Panne Márii a teraz sa správca farnosti, rezurekcionista („zmŕtvychvstanec“) páter Miroslav Bania z Poľska, rozhodol obnoviť tento slávnostný úkon. Páter Dušan v homílii nadviazal na výraz zasvätenie a rozvinul jeho obsah do podoby ochrany, odovzdanosti, vtiahnutia do tajomstva a svätosti. Po sv. omši všetci prítomní obnovili pred kostolom podľa vopred pripraveného textu zasvätenie sa Panne Márii. Sobotňajší program zahájila sv. omša s pátrom Milošom a uvažovaním o sile modlitby, ktorá nám umožňuje obísť obe extrémne reakcie na nenávisť ľudí voči kresťanom: alebo útek a strach vyznať vieru alebo túžba odplatiť im rovnakou mierou. Namiesto nich máme prosiť Ježiša o jeho postoj – rozhodne, ale pokojne odmietnuť zlo. Je zaujímavé, že Ježiš trpí a ešte aj potešuje. Želať iným len dobre, to nie je postoj bežného človeka, ale Boha. Páter Dušan potom v prednáške pre ružencové bratstvo ponúkol svedectvo svojej cesty k povolaniu a postupnému obráteniu členov svojej rodiny k Bohu. Poobedňajšie sobotné stretká na fare každú chvíľu explodovali smiechom, najmä tie s deťmi. Ani mládežníci sa nedali zahanbiť, faktom však zostáva, že pri osobnejších rozhovoroch priznali aj túžbu po rozoznávaní povolania: do manželstva i do zasväteného stavu.
Nedeľné sv. omše ovládli informácie o karmelitánskom ráde, jeho minulosti aj súčasnosti a daroch, ktoré dostal, aby nimi obohatil všetkých veriacich. Na záver duchovnej obnovy došlo akoby k rozplynutiu odstupu a váhania pýtať sa na význam škapuliara či niektoré oblasti duchovného života. Zatiaľ čo na prvej sv. omši prijali škapuliar iba dve osoby, na druhej sv. omši a na poobedňejšej pobožnosti (Korunke Božieho milosrdenstva) ich počet vzrástol na 38.