365 myšlienok

Bože, daruj mi pokornú jednoduchosť, aby som sa nevyvyšoval nad to, čím som, a aby som navonok nepredstieral, že som iný, ako som pred tebou. Veď ty prenikáš do tajomstiev môjho srdca.

sv. Rafael od sv. Jozefa

Už tu, na zemi, treba zadosťučiniť Božej spravodlivosti za taký životný štýl, ktorý spočíva v rozpitvávaní správania blížnych a v posudzovaní toho, kedy konali správne, a kedy nie. Zabúdame na prikázanie: „Nesúďte a nebudete súdení“ (Lk 6, 37), ako aj na to, že Boh nežiada od všetkých rovnakú dokonalosť. Sv. Ján Vianney, farár z Arsu, hovoril s charakteristickou jednoduchosťou: „Budeme skladať účty za seba, a nie za našich blížnych. Mnohí opúšťajú tento svet bez toho, aby vedeli, prečo sem prišli, a veľmi málo ich to zaujíma. Nesprávajme sa tak ako oni.“ Život je veľká šanca na to, aby sme konali zadosťučinenie za nezrelosť v láske k blížnym a k sebe samým. Len čo Ježiš vyslovil prvé a najväčšieprikázanie, ihneď dodal, že za ním nasleduje druhé, úzko spojené s prvým a tiež aj podobné: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ (Mt 22, 39). Aj na to je však potrebná zrelosť. Veď nebo je predsa nespočítateľné množstvo anjelov a ľudí, ktorí vytvárajú v Bohu a s ním večné a dokonalé spoločenstvo. Tam nie je mysliteľné, že by existoval nejaký nesúlad vyplývajúci z toho, že niekto je nezrelým spôsobom zameraný iba na seba alebo na nejakého iného človeka.