365 myšlienok

Všetci sa musíme ukázať na Poslednom súde a spolu s nami aj naše skutky.

sv. Rafael od sv. Jozefa

O Božej spravodlivosti, ktorá bude od každého vymáhať vyúčtovanie z toho, ako zaobchádzal s darom života, hovoria početné texty Svätého písma. Mojžiš učil: „Nevezmeš do zálohu ani spodnú, ani vrchnú časť ručného mlyna, lebo taký (človek) by vzal do zálohu život. Neodopri plácu biednemu a chudobnému, či už je brat alebo cudzinec, ktorý býva s tebou v krajine a v tvojom bydlisku. Vyplatíš mu mzdu ešte v ten deň pred západom slnka, lebo je chudobný a závisí od nej jeho život, aby nevolal k Pánovi a aby sa ti to nepočítalo za hriech“ (Dt 24, 6. 14-15). Prorok Habakuk sa na Boha obracia vo svojich nárekoch: „Máš čisté oči, nechceš vidieť zlo a nemôžeš hľadieť na nešťastie“ (Hab 1, 13). Sám Ježiš nás poučuje, aby sme zo zorného uhla nášho života neodstraňovali pravdu o Božom súde: „Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera“ (Mt 5, 25-26). Pamätať na Boží súd je jeden z prejavov životnej múdrosti. Sv. Pavol poúčal Korinťanov, že životné dielo, čiže všetko, čo kto v priebehu života vybudoval, vyskúša oheň, ktorý odhalí pravdu o všetkých ľudských zámeroch a skutkoch.